Bob Marley
Robert "Bob" Nesta Marley
Meno Robert Nesta Marley
Prezívka Tuff Gong
Narododený 6. 2. 1945 Jamajka
Zomrel 11. 5. 1981 USA
Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajka. Jeho otec, Norval Sinclair Marley (narodený 1895) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal Cedella Booker, osemnásťročnú jamajskú černošku. Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 60 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti, vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom. Raz povedal:
"Nemám voči sebe predsudky. Môj otec bol biely a moja matka bola čierna. To ma robí miešancom. Nestojím na nikoho strane. Nestojím na strane belochov a nestojím ani na strane černochov. Stojím na strane Boha. Toho, ktorý ma stvoril a spôsobil že pochádzam od bielych aj čiernych."
Marley a jeho matka sa na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta Jamajka Kingston, do chudobnej štvrťe Trenchtown po otcovej smrti. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka jeho výzoru černocha a malej postave (163 cm) stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka jeho fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôt známom ako Bunny Wailer). Opustil školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učen v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase sa on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, lokálnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s Peterom McIntoshom (neskôr známym ako Peter Tosh), ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Pesničky boli neskôr opäť vydané na albume Songs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.
V roku 1963 Bob Marley, Bunny Livingston, Peter McIntosh, Junior Braithwaite, Beverley Kelso a Cherry Smith založili ska-rockovú skupinu, ktorú nazvali "The Teenagers". Neskôr zmenili názov na "The Wailing Rudeboys", potom na "The Wailing Wailers" a nakoniec na "The Wailers". V 1966 Braithwaite, Kelso a Smith opustili The Wailers, zanechávajúc len jadro skupiny, trio Marley, Livingston a McIntosh. Marley sa zhostil úlohy leadra, speváka a hlavného skladateľa pesničiek. Veľa zo skorej tvorby "The Wailers" zachytáva ich prvý singel Simmer Down produkovaný Coxsone Doddom v Studio One. Simmer Down dobyl Jamajské rebríčky v roku 1964 a zariadili, že "The Wailers" sa stali jednou z najžiadanejších skupín v krajine. Nasledovali pesničky ako "Soul Rebel" a "400 Years". V roku 1966 si Marley vzal Ritu Andersonovú a žil v jej byte vo Wilmington v Delaware pár mesiacov. Po návrate na Jamajku Marley konvertoval a stal sa členom Rastafariásneho hnutia a začal nosiť ich označenie: dredy. Po konflikte s Doddom, sa Marley a jeho skupina spojili s Lee "Scratch" Perrym a jeho skupinou The Upsetters. Hoci sa toto spojenie rozpadlo po menej ako roku, nahrali mnoho dobrých diel skupiny "The Wailers". Marley a Perry sa rozišli po spore týkajúcom sa nahrávacích práv, ale zostali priaťeľmi a pracovali spolu ešte niekoľko krát. Medzi rokmi 1968 a 1972, Bob a Rita Marleyovci, Peter McIntosh a Bunny Livingston znova nahrali niektoré staré piesne s JAD Records v Kingstone a Londýne, pokúšajúc sa o komercializáciu hudby "The Wailers". Livingston neskôr o týchto pesničkách tvrdil "nikdy nebudú vydané na albume … sú to len demá pre nahrávacie spoločnosti." Prvý album skupiny "The Wailers": Catch A Fire, bol celosvetovo vydaný roku 1973 a predával sa veľmi dobre. Ďalší rok bol nasledovaný albumom Burnin', ktorý obsahoval, okre iného, aj pesničky "Get Up, Stand Up" a "I Shot The Sheriff". Eric Clapton urobil z pesničky "I Shot the Sheriff" v roku 1974 hit, čím zvýšil Marleyho medzinárodný profil. The Wailers sa rozpadli v roku 1974, keď sa traja hlavný predstavitelia tejto skupiny vydali na samostatné sólo kariéry. Dôvod rozpadu je možné len predpokladať. McIntosh začal nahrávať pod menom Peter Tosh a Livingston pokračoval ako Bunny Wailer.
Navzdory rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako "Bob Marley & The Wailers". V jeho novej skupine účinkovali aj bratia Carlton a Aston "Family Man" Barrettovci hrajúci na basoch a bubnoch, Junior Marvin a Al Anderson na gitare, Tyrone Downie a Earl "Wya" Lindo na klávesách a Alvin "Seeco" Patterson. "I Threes" skladajúca sa z Judy Mowatt, Marcia Griffiths, a Marleyho ženy Rity poskytovali sprievodné vokály. V roku 1975 zaznamenal Marley prvý medzinarodný hit, "No Woman, No Cry" z albumu Natty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu Rastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. V decembri 1976, dva dni pred "Smile Jamaica", bezplatným koncertom organizovaným jamajským premiérom Michael Manley v pokuse o upokojenie napätia medzi dvoma súperiacimi politickými skupinami, boli Marley, jeho žena, a jeho manažér Don Taylor zranení pri útoku neznámeho strelca v Marleyho dome. Taylor a Marleyho žena utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa z nich vyliečili. Bob Marley utrpel len menšie zranenia na hrudi a ruke. Streľba bola politicky motivovaná. Nezávisle na tom koncert pokračoval. Marley odišiel z Jamajky na konci roku 1976 do Anglicka, kde nahral svoje albumy Exodus a Kaya. Exodus zotrval v British album charts nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyry hity: "Exodus", "Waiting In Vain", "Jamming", "One Love".. Neskôr bol Marlay zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstva hašišu pobytu ciest v Londýne. V roku 1978 Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke: One Love Peace koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiace strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Manley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky. Survival, vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku 1979. Pesničky ako "Zimbabwe", "Africa Unite", "Wake Up and Live", a "Survival" odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov. Začiatkom roku 1980, navštívil 17. apríla Zimbabwe, kvôli jeho oslavám dňa nezávislosti. Uprising (1980) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc pesničky "Redemption Song" a "Forever Loving Jah". Bolo to v "Redemption Song", kde Marley zaspieval vynikajúci verš:
"Vymaň sa z duševného otroctva nikto iný, iba my môžeme oslobodiť svoje mysle…"
Confrontation, vydaný po smrti v roku 1983, zhromažďuje jeho nevydaný materiál vytvorený počas života. Obsahu aj hit "Buffalo Soldier" a nové mixy pesničiek, predtým dostupných len na Jamajke.
V júly 1977 si však pri svojej obľúbenej hre, futbale, zranil palec. Po vyšetrení mu objavili nádor.. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť "celok":
"Rastafarián nepodstúpi amputáciu. Nedovolím, aby bol človek rozobraný."
Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu Marley odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore z jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať záveť, na základe rastafariánskeho presvedčenia že spísanie závete je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.
Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení na Madison Square Garden, ako časti jeho 1980 Uprising Tour, zkolaboval behom joggingu v New Yorkskom Central Parku. Pokračovanie Uprising Tour bolo zrušené.
Bob Marley zahral svôj posledný koncert v Stanley Theatery v Pittsburghu 23. Septembera 1980. Živá verzia "Redemption Song" na albume Songs of Freedom bola
nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovseho špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom stupni.
Keď letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni,začal Marley kolabovať a pristál v Miami pre okamžité lekárske ošetrenie. Zomrel v nemocnici Cedars of Lebanon (cédre Libanonu) v Miami na Floride ráno 11. mája 1981 vo veku 36. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli "Za peniaze život nekúpiš." Marleymu vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky Etiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodného mesta s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým pukom, prsteňom, ktorý nosil každý deň a ktorý mu dal etiópsky princ Asfa Wossen (najstarší syn jeho veličenstva) a bibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zasluhy (Order of Merit).
Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti, a zaručila mu mýtické postavenie v histórii hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v roku 1994. Magazín Time určil album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia.
V roku 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo a Rebel Music - dokument o jeho živote bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video vyhralo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny "The Wailers" a Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.
„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“
Bob Marley
Meno Robert Nesta Marley
Prezívka Tuff Gong
Narododený 6. 2. 1945 Jamajka
Zomrel 11. 5. 1981 USA
Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajka. Jeho otec, Norval Sinclair Marley (narodený 1895) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal Cedella Booker, osemnásťročnú jamajskú černošku. Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 60 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti, vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom. Raz povedal:
"Nemám voči sebe predsudky. Môj otec bol biely a moja matka bola čierna. To ma robí miešancom. Nestojím na nikoho strane. Nestojím na strane belochov a nestojím ani na strane černochov. Stojím na strane Boha. Toho, ktorý ma stvoril a spôsobil že pochádzam od bielych aj čiernych."
Marley a jeho matka sa na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta Jamajka Kingston, do chudobnej štvrťe Trenchtown po otcovej smrti. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka jeho výzoru černocha a malej postave (163 cm) stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka jeho fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôt známom ako Bunny Wailer). Opustil školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učen v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase sa on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, lokálnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s Peterom McIntoshom (neskôr známym ako Peter Tosh), ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Pesničky boli neskôr opäť vydané na albume Songs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.
V roku 1963 Bob Marley, Bunny Livingston, Peter McIntosh, Junior Braithwaite, Beverley Kelso a Cherry Smith založili ska-rockovú skupinu, ktorú nazvali "The Teenagers". Neskôr zmenili názov na "The Wailing Rudeboys", potom na "The Wailing Wailers" a nakoniec na "The Wailers". V 1966 Braithwaite, Kelso a Smith opustili The Wailers, zanechávajúc len jadro skupiny, trio Marley, Livingston a McIntosh. Marley sa zhostil úlohy leadra, speváka a hlavného skladateľa pesničiek. Veľa zo skorej tvorby "The Wailers" zachytáva ich prvý singel Simmer Down produkovaný Coxsone Doddom v Studio One. Simmer Down dobyl Jamajské rebríčky v roku 1964 a zariadili, že "The Wailers" sa stali jednou z najžiadanejších skupín v krajine. Nasledovali pesničky ako "Soul Rebel" a "400 Years". V roku 1966 si Marley vzal Ritu Andersonovú a žil v jej byte vo Wilmington v Delaware pár mesiacov. Po návrate na Jamajku Marley konvertoval a stal sa členom Rastafariásneho hnutia a začal nosiť ich označenie: dredy. Po konflikte s Doddom, sa Marley a jeho skupina spojili s Lee "Scratch" Perrym a jeho skupinou The Upsetters. Hoci sa toto spojenie rozpadlo po menej ako roku, nahrali mnoho dobrých diel skupiny "The Wailers". Marley a Perry sa rozišli po spore týkajúcom sa nahrávacích práv, ale zostali priaťeľmi a pracovali spolu ešte niekoľko krát. Medzi rokmi 1968 a 1972, Bob a Rita Marleyovci, Peter McIntosh a Bunny Livingston znova nahrali niektoré staré piesne s JAD Records v Kingstone a Londýne, pokúšajúc sa o komercializáciu hudby "The Wailers". Livingston neskôr o týchto pesničkách tvrdil "nikdy nebudú vydané na albume … sú to len demá pre nahrávacie spoločnosti." Prvý album skupiny "The Wailers": Catch A Fire, bol celosvetovo vydaný roku 1973 a predával sa veľmi dobre. Ďalší rok bol nasledovaný albumom Burnin', ktorý obsahoval, okre iného, aj pesničky "Get Up, Stand Up" a "I Shot The Sheriff". Eric Clapton urobil z pesničky "I Shot the Sheriff" v roku 1974 hit, čím zvýšil Marleyho medzinárodný profil. The Wailers sa rozpadli v roku 1974, keď sa traja hlavný predstavitelia tejto skupiny vydali na samostatné sólo kariéry. Dôvod rozpadu je možné len predpokladať. McIntosh začal nahrávať pod menom Peter Tosh a Livingston pokračoval ako Bunny Wailer.
Navzdory rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako "Bob Marley & The Wailers". V jeho novej skupine účinkovali aj bratia Carlton a Aston "Family Man" Barrettovci hrajúci na basoch a bubnoch, Junior Marvin a Al Anderson na gitare, Tyrone Downie a Earl "Wya" Lindo na klávesách a Alvin "Seeco" Patterson. "I Threes" skladajúca sa z Judy Mowatt, Marcia Griffiths, a Marleyho ženy Rity poskytovali sprievodné vokály. V roku 1975 zaznamenal Marley prvý medzinarodný hit, "No Woman, No Cry" z albumu Natty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu Rastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. V decembri 1976, dva dni pred "Smile Jamaica", bezplatným koncertom organizovaným jamajským premiérom Michael Manley v pokuse o upokojenie napätia medzi dvoma súperiacimi politickými skupinami, boli Marley, jeho žena, a jeho manažér Don Taylor zranení pri útoku neznámeho strelca v Marleyho dome. Taylor a Marleyho žena utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa z nich vyliečili. Bob Marley utrpel len menšie zranenia na hrudi a ruke. Streľba bola politicky motivovaná. Nezávisle na tom koncert pokračoval. Marley odišiel z Jamajky na konci roku 1976 do Anglicka, kde nahral svoje albumy Exodus a Kaya. Exodus zotrval v British album charts nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyry hity: "Exodus", "Waiting In Vain", "Jamming", "One Love".. Neskôr bol Marlay zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstva hašišu pobytu ciest v Londýne. V roku 1978 Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke: One Love Peace koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiace strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Manley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky. Survival, vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku 1979. Pesničky ako "Zimbabwe", "Africa Unite", "Wake Up and Live", a "Survival" odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov. Začiatkom roku 1980, navštívil 17. apríla Zimbabwe, kvôli jeho oslavám dňa nezávislosti. Uprising (1980) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc pesničky "Redemption Song" a "Forever Loving Jah". Bolo to v "Redemption Song", kde Marley zaspieval vynikajúci verš:
"Vymaň sa z duševného otroctva nikto iný, iba my môžeme oslobodiť svoje mysle…"
Confrontation, vydaný po smrti v roku 1983, zhromažďuje jeho nevydaný materiál vytvorený počas života. Obsahu aj hit "Buffalo Soldier" a nové mixy pesničiek, predtým dostupných len na Jamajke.
V júly 1977 si však pri svojej obľúbenej hre, futbale, zranil palec. Po vyšetrení mu objavili nádor.. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť "celok":
"Rastafarián nepodstúpi amputáciu. Nedovolím, aby bol človek rozobraný."
Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu Marley odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore z jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať záveť, na základe rastafariánskeho presvedčenia že spísanie závete je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.
Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení na Madison Square Garden, ako časti jeho 1980 Uprising Tour, zkolaboval behom joggingu v New Yorkskom Central Parku. Pokračovanie Uprising Tour bolo zrušené.
Bob Marley zahral svôj posledný koncert v Stanley Theatery v Pittsburghu 23. Septembera 1980. Živá verzia "Redemption Song" na albume Songs of Freedom bola
nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovseho špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom stupni.
Keď letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni,začal Marley kolabovať a pristál v Miami pre okamžité lekárske ošetrenie. Zomrel v nemocnici Cedars of Lebanon (cédre Libanonu) v Miami na Floride ráno 11. mája 1981 vo veku 36. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli "Za peniaze život nekúpiš." Marleymu vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky Etiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodného mesta s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým pukom, prsteňom, ktorý nosil každý deň a ktorý mu dal etiópsky princ Asfa Wossen (najstarší syn jeho veličenstva) a bibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zasluhy (Order of Merit).
Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti, a zaručila mu mýtické postavenie v histórii hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v roku 1994. Magazín Time určil album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia.
V roku 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo a Rebel Music - dokument o jeho živote bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video vyhralo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny "The Wailers" a Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.
„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“
Bob Marley
Mapa stránok